V minulom článku, ktorý si mimochodom môžte prečítať TU, sme začali písať o kardiu. O našej rutine. Lenže ani rovnaký tréning dookola dva mesiace nie je dobrý. Malo by sa to obmieňať či v pravidelných alebo nepravidelných intervaloch, aby si telo nezvyklo a dali sme mu zabrať.
A keďže sme sa na nedeľný tréning obe tešili a počasie vyšlo na výbornú, voľba indoor vs. outdoor bola jasná. Vybrali sme sa na hrádzu, viacmenej do prírody. Vzali vodu, švihadlá, seba a šli si vychutnať prvý tohtoročný tréning mimo posilky.
K hrádzi sme si to zbehli, čo trvalo takých 15 minút a na mieste sme si dali menšiu pauzu. Sedeli sme pri vode a Slnko nám pieklo na chrbát, no od vody fúkal studený vietor. Po vydýchaní a rozčarovaní z tepla nasledovalo "švihadlovanie" (haha, to slovo sme si obe obľúbili rovnako ako aj samotnú činnosť). Na začiatku nám švihadlo dalo zabrať 10 minút, nasledovala pauza 5min, a potom sme si to odskackávali po 15tich minútach, stále s rovnakými pauzami(2x).
Po odskákaní a oddýchnutí zabrať dostali nohy. Na rad prišli výpady a drepy. Výpady boli trošku zložitejšie a ťažšie na balans. A to preto, lebo navôkol len príroda a žiadna svinka činka.
Celá táto paráda trvala hodinu a pol dokopy. Môžme verejne povedať, že skákanie v posilke je úplne niečo iné ako trápiť si členky na asfalte. Nuž ale stálo to za to, lebo naše lýtka ohlásili svalovku hneď na druhý deň ráno.
thank u very much !! <3
OdpovedaťOdstrániťJá osobně mám radějí běhání venku než posilku.
OdpovedaťOdstrániťJinak skvělé fotky a článek!:)
http://enisara.blogspot.com/